Prečo nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku II. - Školstvo

Autor: Pavol Žibrita | 14.8.2012 o 6:00 | Karma článku: 8,53 | Prečítané:  1397x

Tak toto je téma, ktorej „rozumie" snáď každý. Ako futbalu. Spravidla najväčším odborníkom býva ten, kto ho nikdy nehral alebo kto nikdy neodučil ani jednu hodinu. A tak sa dozvedám, že slovenské školstvo v Maďarsku prakticky neexistuje, že ho Maďari už dávno zlikvidovali a ďalej likvidujú, že aj tie deti čo sa ešte v Maďarsku učia po slovensky nič nevedia, a v porovnaní s deťmi z Rumunska alebo Srbska sú úplné nuly, atď. atď. Pritom porovnávať v tejto oblasti situáciu Slovákov v Rumunsku a Srbsku, so stavom v Maďarsku, je prinajmenšom netaktné, ba až neslušné, lebo každé takéto prirovnanie svedčí o neznalosti pomerov , a preto musí zákonite krívať na obidve nohy. Keď počúvam takéto reči, je mi hrozne ľúto všetkých učiteľov, ktorí sa tu v Maďarsku s vypätím síl snažia o to, aby si slovenčinu osvojila a udržala aj tá jedenásta generácia tu narodených Slovákov. Teda aspoň niektorí z nich. Ak  za súčasných neradostných podmienok dokážu títo učitelia vychovať žiakov, ktorí sa dostanú na slovenské univerzity a úspešne na nich študujú, tak aká  pridaná hodnota sa ukrýva za ich namáhavou prácou? Nesmierna, nevyčísliteľná...

Tak ako to s tým „slovenským" školstvom v Maďarsku v skutočnosti vyzerá? Čo sú to za školy, koľko ich je, kto na nich vyučuje a kto do nich chodí? a chodí tam vôbec niekto? a prečo tam vlastne chodí?

Dopredu upozorňujem, že to bude trochu na dlhšie lakte. Ale... ak si to prečítate do konca , bude Vám aspoň jasné,  ako to v tom „Magyarországu" s tým slovenským školstvom skutočne vyzerá. Môžete mi veriť, alebo aj nie, ako chcete. Jedno je isté, futbalu rozumiem oveľa menej...

Najprv suché fakty. So slovenčinou sa deti v Maďarsku môžu stretnúť:

  1. v Materských školách
  2. na Základných školách
  3. na Gymnáziách
  4. na Vysokých školách

Zdá sa, že to nemá chybu. Kto chce, a  má záujem učiť sa po slovensky, môže... kontinuita je zabezpečená. Na prvý pohľad. Lenže... tento, na papieri takmer dokonalý systém, do ktorého je dnes zapojených okolo 4000 žiakov, je v skutočnosti nefunkčný, a predovšetkým neefektívny. Z  uvedeného počtu sa totiž do stredného školstva dostáva každoročne len okolo 15-20 žiakov, a na vysoké školy, na ktorých môžu ďalej študovať v slovenskom jazyku (v HU alebo SK) sa hlásia iba 3-4 žiaci! A tak sa zdá, že hrozí zánik slovenskej inteligencie v Maďarsku, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať zánik celej slovenskej národnosti.

Tak sa na ten systém školstva pozrime trochu bližšie.

Materské školy

Teraz ich je okolo 50. Sú roztrúsené po celom Maďarsku a po ich ukončení sa v slovenčine v mieste bydliska obyčajne nedá pokračovať. Tak načo je v nich tá slovenčina? Okrem toho majú  nedostatok kvalifikovaných učiteliek; samosprávy, ktoré MŠ prevádzkujú sú bez peňazí; záujem rodičov sa znižuje;  a tak sa bude, z roka na rok, prirodzene znižovať aj ich počet. Niet sa čomu čudovať.

 

Základné školy

Do r.1961 bolo v Maďarsku 6 jednojazyčných Slovenských základných škôl. Dnes je, kvázi jednojazyčná, iba jedna (Budapešť). Ostatné, s výnimkou tej ktorá je  v Békešskej Čabe, patria do kategórie tzv. jazykových škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet v 4 hod. týždenne. Dnes je takýchto škôl v celom Maďarsku iba (až?) 37, no pred rokom 1961 ich bolo vyše 100! Len v Čabe ich bolo viac ako 10! Aj tu badať citeľný pokles, ktorý bude naisto pokračovať. Niektoré zaniknú paradoxne nie kvôli zníženiu počtu hodín slovenčiny, ale čuduj sa svete práve naopak! Kvôli ich zvýšeniu!! K slovenskému jazyku  má totiž začiatkom tohto školského roku pribudnúť nový predmet - Slovenská vzdelanosť- čo znamená plus jednu hodinu v slovenskom jazyku navyše. Školy to však nechcú lebo vraj na úkor čoho, koho? Veď ide vlastne o maďarské školy. Tu by mohli zasiahnuť Miestne národnostné samosprávy, ale často svoje právo nevyužívajú (nechcú?!), a tak sa môže stať (také signály už sú), že namiesto zvýšenia, hrozí úplný zánik výučby slovenčiny. Takže dnes 37 a zajtra?

Gymnáziá

Nakoľko v celom Maďarsku sú len dve, zaslúžia si viac pozornosti. Tá hŕstka slovenskej inteligencie, ktorá tu v Maďarsku žije a  aktívne pôsobí, sa  navzájom veľmi dobre pozná. Nečudo. Nie len preto, že ich je tak biedne málo, ale hlavne preto, že všetci chodili do toho istého gymnázia. Jedného alebo druhého. V Budapešti alebo v Čabe. Rozdiel medzi nimi bol minimálny. Od tých čias (70.-80. roky) sa však veľa zmenilo...

Budapešť

Má MŠ aj ZŠ, a napriek tomu gymnázium nemá svojich odchovancov. Teda česť výnimkám! Posledné roky v ňom totiž vysoko prevládajú študenti zo Slovenska. Samozrejme maďarskej národnosti, so slovenským pasom, pre ktorých sa „Slovenské" gymnázium v Budapešti stáva odrazovým mostíkom pre štúdium na maďarských univerzitách. Nečudo, že Celoštátna slovenská samospráva toto gymnázium neprichýlila pod svoje ochranné krídla. Veď ako by to vyzeralo, keby tu študujúci  Maďari zo Slovenska, využívali finančnú podporu určenú pre slovenskú národnosť, potom išli do maďarského vysokého školstva, a všetko by to ešte zastrešovala Celoštátna slovenská samospráva. Tak to by bol „vlastenec" ako sa patrí! Chváli sa však tým, že je jednojazyčné. Všetky predmety sú v slovenčine. Áno, a napriek tomu, každoročne vypísanú celoštátnu súťaž pre slovenský jazyk a literatúru, vyhrávajú študenti čabianskeho gymnázia. Takže, tak...

Békešská Čaba

Aj tu sa toho veľa zmenilo. Vzhľadom na súčasný stav celej spoločnosti našťastie k lepšiemu. Aspoň ja to tak vidím. Som síce fanúšik svojho klubu, no snažím sa byť objektívny. Súdiť budú aj tak iní. Napr. Vy! Tak sa na to pozrime.

Zlepšili sa nielen materiálne podmienky, ale z roka na rok rastie aj celkový počet žiakov školy. V Čabe tá spomínaná postupnosť skutočne existuje. Z MŠ do ZŠ a odtiaľ do Gymnázia. Nebyť tejto prezieravej, dobre vybudovanej a v praxi overenej koncepcie, ktorá už  funguje niekoľko rokov, neviem, neviem...Všetci sú tu vlastní odchovanci. Na ZŠ 100% a na gymnáziu okolo 8O%. Zvyšok, asi 20-30%, dopĺňajú deti zo Sarvaša a Slovenského Komlóša. V posledných rokoch žiaľ skôr menej (Komlóš) ako viac, ale  aspoň je čo zlepšovať do budúcnosti. Aj učiteľský zbor pozostáva takmer výlučne z bývalých žiakov, a  vlastne už aj z ich žiakov...S menami ako: Brhlík, Knyihár, Lopušny, Ondrejcsik, Petrovszky, Pluhár, Szekerka či Szrnka sa slovenský pôvod jednoducho nedá zatajiť. Napriek tomu sa tu skutočne začína úplne od nuly. Preto tá hrdosť na každý dosiahnutý úspech. Napríklad teraz. Na prijímacích pohovoroch k univerzitnému štúdiu na Slovensku, sa všetky tri študentky z čabianskeho gymnázia umiestnili oveľa lepšie, ako množstvo uchádzačov zo Slovenska. Klobúk dolu pred nimi i pred ich učiteľmi! A je tu ešte niečo sympatické. Možno ste už na to prišli aj sami. Ktože to dáva v Maďarsku svoje deti do slovenských škôl? Kto sú tí  blázni? Verte, že to môžu byť len tí, ktorí majú k tej našej slovenskosti, ešte stále nejaký vzťah! Bez bývalých žiakov - dnes už babičiek, dedkov, ocinkov a mamičiek, ktorí do nej chodili a dobre sa v nej cítili - by boli dvere tejto školy, tohto gymnázia, už dávno zatvorené! Som presvedčený, že také čosi v blízkej budúcnosti nehrozí, a brány slovenskej školy v Čabe budú ešte dlho otvorené. Dokonca verím, že aj budúca generácia potetovaných babičiek, ktorá nám aj tu v Čabe práve utešene vyrastá, bude v tejto tradícii pokračovať. Tá z Budapešti určite taká nebude. Stavme sa!

No...ešte by toho bolo neúrekom, ale už nechcem unavovať. Možno sa k tejto téme  niekedy vrátim. O vysokom školstve na záver hádam len toľko, že katedra slavistiky v Segedíne pomaly zaniká lebo nemá poslucháčov, v Ostrihome už výučba slovenského jazyka zanikla, ako tak funguje ešte Vysoká škola Samuela Tešedíka v Sarvaši, ktorá vychováva učiteľky do MŠ, a ešte sa drží katedra slavistiky  v Budapešti na ELTE.

 

Tak toľko o slovenskom školstve v Maďarsku, ktoré, ako sa Vám môže zdať, melie (ostatne ako celá národnosť) z posledného. Ak máte chuť zvaliť vinu za tento stav ako obyčajne na Maďarov, spokojne tak urobte. Viem, že mnohým z Vás to nedá. Ale skôr ako tak urobíte, mi musíte z voleja povedať príklad na príčastie trpné minulé. Mňa totižto nič nenapadá, a preto nekydám. Lebo verte-neverte, tie spomínané študentky z Čaby by Vám taký príklad povedali hneď. Ak ich náhodou stretnete v Bratislave, len sa ich spokojne spýtajte! Volajú sa Ági, Katka a Rita...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?