Sme

Autor: Pavol Žibrita | 17.9.2012 o 6:00 | (upravené 17.9.2012 o 12:27) Karma článku: 12,12 | Prečítané:  270x

Napriek tomu, že Békešská Čaba je ešte stále považovaná za hlavné mesto Slovákov v Maďarsku a nájdete tu napr. Dom slovenskej kultúry, Slovenské gymnázium, Čabiansku organizáciu Slovákov či Slovenskú národnostnú samosprávu (predtým – menšinovú), takých dní v roku, keď sa Slovač pripomenie, doslova zviditeľní tunajším obyvateľom, nebýva veľa. V prvom septembrovom týždni ich však bolo hneď niekoľko. A bol to dobrý pocit, lebo keď na takéto akcie prídu do Čaby Slováci aj z iných končín, aj tí „naši“ sa osmelia, zistia, že takto dovena sme hádam ešte celkom mocní a môžeme sa aj na verejnosti smelo odúvať, ba aj vyspevovať a nik sa do nás nezastarie. Najkrajšie to vystihli dvaja tunajší starší rodáci - Slováci, edon Komlóšan a druhí Čabän, ked vijšli popred „szálodu“, ďe sa konala recepcia ku Dňu ústavy, na cigaretku a edon vraví druhimu: „Vidíš, Ďuro muoj, ešte SME...“

 

Nevien, či hútali iba na seba, že ich tá zubatá ešte neodňiesla, ale sa mi tak videlo, že aj oni majú radosť z toho národa slovenského, ktorý sa zišiel v hoteli Fiume na oslave 20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky na pozvanie generálneho konzula, ktorý má sídlo v Čabe. Iba Martin Vozár, šéf hotela, ktorý svoj slovenský pôvod nikdy nezaprel, mal na tvári viditeľné obavy, či pripravil všetkého dostatok. Tentoraz totiž prišla v plnom počte aj miestna honorácia (samozrejme, že fidesácka), nie tak ako po minulé roky, keď im to najvyšší šéf zakázal, ako odvetu za náš postoj k zákonu o dvojitom občianstve. A tak mal samozrejme radosť aj náš generálny konzul, pán Štefan Daňo, ktorý vo svojom prejave, okrem iného, vyzdvihol slová ministrov zahraničia, že toho, čo spája naše krajiny, je oveľa viac, a je to dôležitejšie, ako to, čo nás rozdeľuje. Zmenenému postoju Budapešti sa niet čo čudovať, lebo ako sa zdá, s Maďarmi z okolitých krajín diskutujeme iba my - Slováci. Veď za dva a pol roka, čo sú orbánovci pri moci, bol najvyššie postaveným vládnym činiteľom, ktorý navštívil Budapešť, iba náš minister zahraničia!

Recepcia ku Dňu ústavy v Čabe dopadla dobre, Martin mal zbytočné obavy, lebo všetkého bolo nadostač, úspech mal aj koncert Košickej štátnej filharmónie vo Veľkom evanjelickom kostole, ktorý sa konal po recepcii, a MY sme si v ten pondelok s radosťou pripomenuli, že  SME.

V strede týždňa sa Deň ústavy oslavoval v Budapešti, na našom veľvyslanectve. „Povinné cvičenie" pre tamojšie diplomatické zbory a pár pozvaných krajanov, viac angličtiny a maďarčiny ako slovenčiny, ale hlavne oveľa menej „tepla" ako v Čabe. Nič sa nedá robiť, oficiality sú už raz také. Potešilo jedine to, ŽE SME sa opäť pripomenuli, tentoraz  širšiemu svetu, ktorý, ako sa zdá, už nemá problémy s polohou, ba ani s názvom našej krajiny, na rozdiel od niektorých domácich (rozumej maďarských) politikov.

Oveľa veselšie sme sa pripomínali koncom týždňa na „Dolnozemskom jarmoku" v Čabe. Počasie prialo, a tak sa tento 2-dňový národnostný festival, ktorého „opraty" drží pevne v rukách tunajšia slovenská komunita, naozaj vydaril. Spoločne s našimi dolnozemskými „bratmi" zo Srbska a Rumunska, ako aj Slovákmi z okolitých miest a obcí (Berinčok, Veľký Bánhedeš, Komlóš, Kétsopron, Megyesegyháza, Pitvaroš, atď..) sme sa pripomenuli Čabänom, že ozaj SME. Najviac sa vedeli rozšafáriť „Šafárikovci" - mládež z Pazovy a okolia, ktorých súbor ľudového tanca a muzika „P. J. Šafárika" po dva dni, vlastne noci, rušila v Čabe nočný kľud. Národa sa zišlo neúrekom. Hlavne v sobotu. Nielen spev, hudba, tanec, ukážky rôznych remesiel či klasický jarmočný tovar, ale predovšetkým „ňaňičkina" kuchyňa prilákali more návštevníkov. V Čabe je všeobecne známe, že tá „tótska" kuchyňa je oveľa lepšia ako tá maďarská. A skutočne! Ľuďon nasteľko chutilo, a muožbiť boľi iba tag lační, že okolo poluňa už nebolo nič. Šecko sa pojedlo. Zmizli herouke aj kvasienke, Uhrin Zoli predau šecke klbáse a biv si hlavu o múr, že viac nedoniesou (s klobásami to bolo podobné, ako vlani v Bratislave - pamätáte?), kapusta s baraninou išla na dračku, tag ako aj kapustníka, lokše, či haluške (brindzovie, tvarohovie, kapustovie, makovie, orechovie). Iba ľekvár sa nevariv. Sarvašanke so svojima sľúkami ostále doma, ľebo na Sarvaši boli práve toďi „sľúkovie dni", a tag sa variv iba sapún, ale aj ťen sa docista šeckí predau. Bantovalo ma iba eno: Slováci zo Slovenska neprišli. Ani tí, čo boli pozvaní a boli vytlačení na plagátoch. A tag reku napíšem tento „cikk", túto správu, aby ste v Slovensku vedeli, že ešte sme.

Dovena s ťimi zo Srbska a Rumunska sme hňedka večší a smelší. A tag in kúšťik aj závidíme, ľebo pravda je taká, že pokiav MY tu v Maďarsku EŠTE SME, ešte sa opálame, no način nás už podopierať, ONI, ako vino, ešťe ZAVEĽA  AJ  BUDÚ. Ľen aby sťe veďeľi...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?