Dobrá škola nad zlato! (Nitranom, no nie len im...)

Autor: Pavol Žibrita | 29.7.2013 o 3:16 | (upravené 29.7.2013 o 3:23) Karma článku: 14,86 | Prečítané:  5855x

Ako učiteľ, mám  prirodzene najviac priateľov a známych medzi učiteľmi. Väčšina z nich je  z Nitry, a tak sa od nich občas čo to o nitrianskom školstve dozvedám priamo z prvej ruky. Napríklad o „neokomunizme“,  ktorý tu na niektorých školách ešte stále vládne,  o doživotných riaditeľoch, či o všemocných žiakoch všemocných rodičov...

 

Kedysi to bolo v Nitre jednoduché. Ak chcel dať rodič svoje dieťa do gymnázia nemal problém - bolo len jedno. Neskôr, ako mesto rástlo, sa postavilo druhé a boli gymnáziá dve: „Staré" - E.Gudernu a „Nové" - Párovské. Dlhé roky si konkurovali a bolo ťažké posúdiť ktoré je lepšie. Po „Nežnej revolúcii" muselo „Staré" uvoľniť priestory Piaristom a presťahovalo sa na okraj mesta, na Klokočinu. Toľko vie hádam každý Nitran. Menej  už vie, čo sa za múrmi odvekých konkurentov odohráva teraz. Rodič, ktorý chce dať dieťa do niektorého z nitrianskych gymnázií, má právo vedieť, aké tam vládnu pomery. Obyčajne sa však dozvie iba to, aké predmety a aké jazyky môže jeho dieťa na danej škole študovať, prípadne pre ktoré športy má škola dobré materiálne vybavenie. Pravda ak veľmi chce, dozvie sa aj viac. Napríklad, že na tom Párovskom je stále vysoké zastúpenie mužov(17), že odtiaľ učitelia neutekajú alebo nie sú vyhadzovaní ako na bežiacom páse, že vedenie školy je síce prísne, ale demokratické, že tu ešte učiteľ má slovo aj dôstojnosť, že si tu všetci - žiaci, rodičia aj učitelia - ctia jeden druhého, že v celoslovenskom merítku je toto gymnázium v prvej desiatke.

Asi už tušíte čo bude nasledovať. Áno! To „Staré" - teraz na Golianovej, je jeho pravý opak. Veď posúďte sami. Na spomínanom zozname kvality škôl ho ani nenájdete, mužov ako šafránu(4), a za posledné roky sa na škole vymenilo viac učiteľov, ako na všetkých nitrianskych školách spolu. Nie, nie! Neodišli všetci do dôchodku a ani polovica zborovne nešla na materskú dovolenku. Boli jednoducho prepustení, vyhodení, alebo „dobrovoľne odídení". Len menšia časť z nich odišla skutočne sama, vidiac pomery ktoré tu vládnu. Nedotýka sa to len učiteľov, ale aj technických pracovníkov a všetkých vekových kategórií. „Odídení" sú mladí, starí, aj tí zo strednej generácie. A dôvod ich odchodu? Ak si myslíte, že dôvodom bola ich neodbornosť alebo neschopnosť učiť, veľmi sa mýlite! Vo väčšine prípadov išlo o to, že bránili svoju česť a presvedčenie, že to čo robia, robia dobre. Žiaľ, mali smolu. Tu o osude učiteľa rozhodujú žiaci, rodičia, no a samozrejme „pani-súdružka" riaditeľka. Tá želania žiakov (väčšinou ide o to, že sa im niektorý učiteľ „znepáči") a rodičov (spravidla tlmočia sťažnosti svojich detí bez toho, aby sa najprv porozprávali s učiteľom) plne rešpektuje. A keď nie je dosť dôkazov, pomôže anonymný dotazník.

Vo všetkých školách na svete je na prvom mieste žiak, potom rodič a až potom učiteľ.

To nie je žiadna novinka, tak to má byť, a tak je to správne. Žiaka učíme, vychovávame a usmerňujeme, rodiča pri tejto práci považujeme za partnera a učiteľa, ktorý toto všetko má na starosti- dobrého učiteľa- toho si chránime. Dobrý riaditeľ dá svojmu učiteľovi pocítiť, že je niekto, že  ho podrží keď treba, že si jeho prácu váži a ctí, že sa na neho spolieha. Je otázkou, kto je dobrý učiteľ prípadne dobrý riaditeľ. Určite však nie ten, kto sa podlizuje rodičom a žiakom a takýmto spôsobom si buduje kariéru a zveľaďuje majetok. Chcete lepšie známky? Chcete vymeniť učiteľa? No problem! Naďalej robí „ťažkosti"? Je „iný"? Vyhodíme! Prepustíme! Že sa len tak nedá? No problem! Niečo vymyslíme! Dovtedy ho budeme psychicky deptať, kým si to nerozmyslí a „sám" neodíde. Takto tu v praxi funguje „metóda dialektického myslenia" spolu s  osvedčeným stalinským scenárom likvidácie „nepohodlných" učiteľov. Veď komunizmus to už dávno nie je o „partaji" , ale o myslení, správaní a hlavne konaní.

Ak je taký „odídený" človek mladý a rozumný, obyčajne si povie, že chvála Bohu, veď si robotu nájdem a aspoň zostanem tým čím som. Ale čo ak má učiteľ/ka pár rokov do dôchodku a je živiteľom rodiny? Tak to už nie je žiadna sranda a človeka to môže ľahko položiť. Zvlášť vtedy, keď danej škole obetoval fakticky celý svoj život, je živiteľom rodiny a má pred dôchodkom. Veď všetci vieme, že nájsť si zamestnanie v preddôchodkovom veku je nanajvýš ťažké, a v mnohých prípadoch prakticky nemožné!

Nedá mi nespomenúť jeden z  prípadov takto  „odídených" učiteľov  z tohto gymnázia. Jedná sa o „rodenú učiteľku", schopného odborníka - matematika, ale predovšetkým dobrého človeka. Napriek tomu bola táto učiteľka pod hrozbou okamžitého vyhodenia za „vážny priestupok"- priestupok!- prinútená pod nátlakom a v šoku podpísať dohodu o ukončení pracovného pomeru. Šokovaný človek je schopný všetkého, a tak si ani ona neuvedomila, že  pre živiteľku rodiny môže byť takýto podpis, pár rokov pred dôchodkom, rovný rozsudku smrti. Dôvodov na prepustenie môže byť viac: znižovanie stavu zamestnancov, neplnenie si svojich povinností, neodbornosť, neodôvodnené absencie, spáchanie trestného činu a pod., ale nikdy nie PRIESTUPOK!  A o aký priestupok išlo? Išlo o jednoduché posťažovanie sa žiakov a rodičov z dôvodu malého počtu (a zlých?) známok u niektorých žiakov, ďaleko pred ukončením školského roka, ako aj o „využitie" už spomenutého anonymného dotazníka. Prepustiť dlhoročného  učiteľa z takýchto dôvodov a nedať mu možnosť obhajoby, nemožno nazvať inak- ako neľudským počinom (doslova svinstvom), ktorý môže vykonať iba bezcharakterný a zákerný človek, ktorý dáva prednosť svojej kariére pred ľudskosťou, a ktorý má doslova fyzickú radosť z ovládania a ničenia životov svojich podriadených. Verím im, že   je to tak! Učil som na tejto škole vyše 20 rokov a nebyť toho, že som  pred rokmi odišiel pracovať do Čaby, tak som už aj ja z tejto školy naisto dávno vyhodený, prepustený alebo tzv. „odídený", hoci, ak ma v tých „starých časoch" niekto podržal, tak to boli vždy iba žiaci alebo rodičia. Ako vidno časy sa menia. Žiaľ, učitelia  to vidia tak, že iba k horšiemu. Veď komunistickí riaditelia naďalej zostávajú a zdá sa, že opäť doživotne...Aspoň na „starom" gymnáziu - na Golianke, to tak vyzerá. Navonok dokonale „prezlečená" (v tomto prípade ide o poslednú predsedníčku straníckej - rozumej komunistickej -  organizácie na škole) pani-súdružka, tu pomocou boľševických metód (lebo v hlave sa nezmenila ani o milimeter!) naplno vládne už vyše 20 rokov!, drzo využívajúc a zneužívajúc svoju moc aj ako mestská poslankyňa...

Akoby jeden kopanec nestačil. Spoločenské a finančné ohodnotenie učiteľskej práce na základných a stredných školách je veľmi biedne. To vie každý. Ale pomaly sa na dne tejto priepasti ocitá už aj dôstojnosť učiteľa a jeho česť. Takže milí kolegovia, bývalí aj tí budúci, ak nechcete stratiť aj tie posledné zvyšky dôstojnosti, vyberte si školu, kde si vás uctia v prvom rade ako Človeka , a kde si vás budú vážiť práve pre vašu inakosť. Byť „iným" bolo totiž najväčším hriechom iba za komunizmu...

A celkom na záver mi dovoľte trochu irónie. Milí rodičia - Nitrania, dajte svoje deti na spomínané gymnázium. Veď to je skutočne škola No1! Vám stačí len trochu zasponzorovať, deťom zažalovať na učiteľa hoci aj výmysly, tu a tam napísať anonym alebo vyplniť anonymný dotazník a máte vyhrané. „Nepohodlný učiteľ" bude súdružkou riaditeľkou okamžite vymenený, vyhodený alebo „odídený", vaše dieťa bez problémov zmaturuje, ale čo je najhlavnejšie, bude dokonale pripravené na život! Že si nebude ctiť svojich učiteľov? Že nebude vedieť čo je elementárna slušnosť, ľudský prístup, tolerancia a solidarita? No a?Koho to zaujíma!? Veď dnes sa predsa uctievajú úplne iné veci! Ta ne?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?