Na Čabianskom cintoríne

Autor: Pavol Žibrita | 2.11.2012 o 10:27 | Karma článku: 9,11 | Prečítané:  626x

Tentoraz som cez Pamiatku zosnulých zostal z viacerých dôvodov v Maďarsku, v Čabe. Som na maródke, nemám peniaze na cestovanie a po operácii chrbta ešte aj tak nesmiem. No zostal som tu hlavne preto, že na tunajšom evanjelickom Hornom cintoríne odpočíva 99% mojich predkov a mojich blízkych. A tak sme sa traja bratranci a sesternica vybrali spoločne na hroby. Lialo ako z krhly, ale čo narobíš počasie nebýva na objednávku, a tak sme šli. Najprv na „pľac“ po kvety, vence a kahančeky. Boli časy, keď sa chryzantémy v deň sviatku dali kúpiť už len veľmi  ťažko, alebo ich cena vyletela do nebies. No včera ich bol plný pľac, a tak boli predavači nútení ísť s cenami dolu. Ľudia sú jednoducho bez peňazí. Bolo to vidieť aj na cintoríne. Hroby boli zasypané kvetmi oveľa skromnejšie ako po iné roky. A edon, hádam najslávnejší na celom cintoríne(ak sa to dá tak vôbec povedať),  tan stáv celkon bez kvetov, docista hoľí...a o ton by chcev poviedať zopár slov.

 

Naša rodina má šťastie, lebo tak ako sa stará o hroby celej famílie môj bratranec Pali, tak sa nestará hádam nikto na svete, klobúk dolu! Ondrej Liker Áchim, lebo o ňom bude reč, také šťastie nemá. Jeho, hádam najväčší pomník na celom cintoríne bol neupravený, zízal prázdnotou, zničenou ohrádkou, a o tých troch zanedbaných „mini" hroboch vedľa neho (manželka, syn a Ernest Medveď) ani nevraviac. Spomínal som už, že o tomto poslancovi Uhorského snemu zo začiatku XX. stor., zakladateľovi Sedliackej strany a najväčšiemu Slovákovi z Čaby o ktorého činoch kolujú(kolovali) legendy, práve prekladám. Ide o súbor prednášok, ktoré odzneli vlani pri príležitosti centenária jeho úmrtia. Vo všetkých prednáškach sa vraví o ňom s úctou, zanietene a s patričnou hrdosťou. Len o ten hrob(hroby) sa nemá kto postarať. Možno ho mestskí poslanci Čaby v roku 2001 aj preto nechceli zaradiť medzi čestných občanov mesta, že by sa o tie hroby museli postarať. Ktovie... Keď človek prekladá takéto texty vžíva sa do danej doby, postáv, udalostí. A tak ma, stojac pri našich pekne upravených hroboch, ktoré sú cez uličku hneď vedľa a oproti tomu zanedbanému Áchimovmu, prepadli doslova živé predstavy spojené s jeho životom. Prvá sa akosi prirodzene vynorila tá o jeho pohrebe, ktorý bol a  naveky zrejme aj zostane, najväčším pohrebom aký kedy Čaba zažila. Stojac pri hroboch tých mojich, ktorí odpočívajú prakticky pri Áchimovi, som priam videl a cítil ten vyše dvadsať tisícový dav, ktorý ho na toto miesto prišiel odprevadiť. Počul som  pohrebnú reč, ktorú slovensky predniesol jeho priateľ evanjelický farár Ján Koreň, počul som vzlyky a plač smútiacich spojený s tichou prísahou..."Ondriško náš, ňigda na teba nezabudneme...nigda!" Hát zabudli...

A tak keď sme premoknutí odchádzali z cintorína vravím tým svojim: „Jedno je isté, keď zomriem nechcem mať žiadne miesto posledného odpočinku, žiadny hrob, pomník, žiadny...nechcem aby bol taký smutný a opustený ako ten Áchimov. Chcem si voľne lietať vo vetre, plávať v Dunaji, v mori, v oceánoch..." Iba prekvapene pozreli. Celou cestou sme potom  mlčali, a kým sme prišli domov aj dážď prestáv padať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.


Už ste čítali?