Maďarský minister národných zdrojov pod ktoré spadá aj školstvo, prakticky najvyšší pán nad životmi učiteľov, ich nedávno svojim výrokom natoľko urazil (aj tu sa chystajú štrajkovať), že sa im musel verejne ospravedlniť. Čo z toho, keď tou jedinou vetou jasne prezradil čo si o týchto „národných zdrojoch" Maďarska myslí. Tí „naši páni" na Slovensku nie sú o nič lepší. Rozčuľuje ich, že učitelia „nechápu", že nie sú peniaze na zvýšenie ich platov. Div nevyslovili, ako môžu byť takí sprostí, že to nevidia. Vraj čísla nepustia. Čísla! Toho maďarského by sa dalo hádam aj pochopiť. Že nemá z čoho. Hospodárstvo ide do mínusových čísiel, krajina je enormne zadlžená, rozpočet zoškrtaný...Ale Slovensko? Líder periférie? S plusovým rastom, bez výraznej zadlženosti a pritom naozaj nemá ani na tie minimálne požiadavky učiteľov a ponúka im 5% ? Čo to je, 20-30 EUR ? Smiešne. Toľko by som sa hanbil aj pýtať! Ak to učitelia prijmú, bude to len ich ďalšie poníženie. A preto im radím (a platí to pre obe naše provincie), štrajk áno, ale pred maturitami ! Nech spolu s učiteľmi zaplače čo najširšia verejnosť, lebo takto naisto nezaplače nik, iba oni sami. A zbytočne. Veď tieto nepodarené vlády našich provincií(terajšie i všetky minulé) a žiaľ aj značná časť spoločnosti, nás učiteľov, už dávno zaradili na perifériu periférie. Len neviem, čo by bez nás robili...
Nárek z Maďarska
Celý život som bol „len“ obyčajným učiteľom. Bavilo ma to. Vlastne aj naďalej baví, hoci som už jednou nohou v dôchodku. Ale ak by som mal začať všetko znovu ešte raz, tak to si radšej zlámem ruky - nohy. Nie kvôli deťom, ktoré sú údajne z roka na rok horšie a horšie, ale kvôli niečomu úplne inému. Občas mi býva skutočne do plaču, keď vidím, ako sa jedná s učiteľmi na tejto periférii Európskej únie.