Ak teda nastane aj v Slovensku „znovuzoštátnenie" škôl aj s jeho „prednosťami", aké vstúpilo do platnosti v Maďarsku od 1. januára 2013, tak sa veľmi pravdepodobne vytvorí aj taký istý alebo veľmi podobný školský systém, s ktorým môže súhlasiť iba slabomyseľný človek. Tak sa pozrime čo „nám" tí Maďari vyviedli, čo uzákonili a od 1. januára zaviedli do života...
Priame financovanie škôl štátom v Maďarsku a čo z neho vyplýva:
a) Týmto si štát (čiže vláda a jej ministerstvo financií a školstva) opätovne zabezpečil nad školami absolútnu kontrolu a moc a naivne dúfa, že niečo aj ušetrí, keďže tie peniaze bude rozdeľovať priamo ON(?) a nie samosprávy.
b) Dôsledkom tohto kroku je, že: na školách zanikli hospodárske oddelenia, účtovníčky nie sú potrebné lebo školy nemajú svoj vlastný rozpočet a škola nemá v pokladni ani halier.
c) Riaditeľ nenesie za chod školy žiadnu finančnú zodpovednosť, nikoho nemôže do zamestnania prijať no ani prepustiť, dokonca ani upratovačku! Riaditeľ školy sa v podstate stal figúrkou, ale zato môže podávať návrhy a žiadosti....napr. ak v triede nie je krieda, minie sa papier, vyhorí žiarovka, pokazí sa kotol, chýba učiteľ, je potrebné niekoho zastupovať a pod., tak napíše žiadosť na príslušný úrad čo potrebuje a ten to „zariadi". Absurdné? Áno! Ale od januára to tu tak funguje. A k tomu, aby to fungovalo ako dobre namazaný stroj, je potrebný:
d) Neuveriteľný nárast štátnej školskej byrokracie. Všetkých pedagogických pracovníkov štátu (približne 120 tis.!) „riadia"z Centra Klebesberg, ktoré spravuje 198(!) Okresných školských správ(úradov), ktoré boli vytvorené špeciálne za týmto účelom. Samozrejme, že aj tie „potrebujú" určitú kontrolu, o ktorú sa má postarať 19 Župných úradov a ich odbory školstva. Pochopiteľne aj ich prácu treba kontrolovať, čo už zariadi Celoštátny školský úrad, ktorý okrem toho každému pedagógovi predpíše presne do detailov čo má robiť a z čoho a ako má učiť. A aby som nezabudol, nad všetkými „bdie" ostražité Ministerstvo ľudských zdrojov a jeho štátny tajomník pre otázky školstva. A to som skoro vynechal novovytvorenú armádu štátnych školských inšpektorov. Proste do školstva v Maďarsku sa navrátil systém a poriadok! Vraj.
A toto údajne potrebujeme aj na Slovensku - SYSTÉM a PORIADOK a nie kadejakú „voľnú školu" (fujfuj!).
Na záver dovoľte ešte zopár „drobností", ktoré sa v Maďarsku od 1.januára už zaviedli alebo plánujú zaviesť: 62 roční učitelia sú bez milosti posielaní do dôchodku a ich žiadosti o zotrvanie sa posudzujú na najvyšších miestach; úväzky sa plánujú zvýšiť na 32 hodín týždenne; tabuľkové platy a pravidelný trojročný postup do vyššej platovej kategórie sa rušia, každý bude na začiatok zaradený ako učiteľ1 a postupne sa môže „prepracovať" na učiteľa2, potom magistra, a na koniec za učiteľa výskumníka...(asi jediné plus tohto nového systému); každému musí byť jasné, že riadiaci post v takomto systéme podlieha politickej nominácii. A toho sa SMK zrejme najviac bojí, a preto tá petičná akcia. No v hre je oveľa viac než zopár riaditeľov maďarských škôl. Takýto systém predsa v žiadnom prípade nedokáže vychovávať samostatne mysliace, kreatívne bytosti a je skôr či neskôr odsúdený na zánik, pričom by bolo najlepšie, keby vôbec nevznikol. Žiť na Slovensku tak tú petíciu SMK podporím, aj keď strany založené na etnickom princípe skutočne nemám rád. Tie totiž už dávnejšie nemajú miesto vo vzdelanej a vyspelej spoločnosti, a podobne, ako dávno prekonané centrálne riadené školské systémy našich provincií, mali byť už dávno vyhodené na tom povestnom smetisku dejín, na ktorom nás ešte stále straší duch boľševickej diktatúry, ktorá (ktovie prečo) má v našich krajoch také tuhé korene.