V Maďarsku, presnejšie v Slovenskej škole v Békešskej Čabe, som sa po dvadsiatich rokoch „učiteľovania" na Slovensku, po prvý raz stretol s tým, po čom túži každý učiteľ, každý človek. A tým je uznanie jeho práce, rešpektovanie jeho osobnosti, jeho „inakosti", dôvera v jeho odborné znalosti, rodinná atmosféra celej inštitúcie, ľudský prístup zo strany vedenia a ukážkové riešenie konfliktných situácií, vzájomná úcta, a v neposlednom rade značná sloboda konania, ktorú tu má každý jednotlivec. Predstavte si, že toto všetko, tu skutočne takto funguje! Bodaj by som sa tu necítil dobre!
A tak si na prahu nového školského roku želám, aby to takto zostalo aj naďalej, a všetkým učiteľom na Slovensku prajem, aby ich v tomto školskom roku postretlo také šťastie, ako mám ja, hoci si myslím, že to nie je len otázka šťastia...