reklama

Babičky a vnučky v čase korony...

Keď prídete do Békešskej Čaby, nesmiete vynechať tri veci: čabiansky pľac, nákup pravej domácej čabajky a návštevu termálneho kúpaliska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pľac v Čabe, v niekdajšej Mekke Slovákov na Dolnej zemi, býva v sobotu preplnený hádam ešte viac ako Tokijská Ginza. Proste hlava na hlave.

 Bývam od pľacu ani nie sto metrov. A tak som včera prerušil svoju dobrovoľnú (stareckú?) karanténu. Reku, pozriem, ako vyzerá pľac v čase koronavírusu... Musíte vedieť, že v Čabe sa v sobotu z každej rodiny niekto na ten pľac vyberie... to je istvô! Takmer všetko, čo tu kúpite, je z domácej bio produkcie. Mlieko, tvaroh, domáce maslo, smotana - ktorá je hustá, že sa dá po nej chodiť, bio vajcia, domáce údeniny, hurky, povestná „cigánka“, zelenina, ovocie, med, kyslá kapusta, domáca mletá červená paprika, sadenice, kvetiny, atď., atď. Najdlhšie rady sú pri domácom chlebe, pečive, langošoch, pečenej klobáske, zákuskoch... Nuž, a v normálnych časoch tvoria väčšinu predávajúcich babičky, kto iný... Viaceré z nich poznám vďaka tomu, že navraveli svoje vnúčence, aby chodili do tunajšej slovenskej školy, kde ešte stále pôsobím. Zvyknem sa pri nich zastaviť, čo to od nich kúpiť a naveky sa popritom kúštik aj podovrávať v tom peknom, mäkkom čabianskom nárečí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak som šiel... No bol to dosť smutný pohľad. Predávajúcich ani nie polovica a kupujúcich ešte oveľa, oveľa menej. Vo vnútornej tržnici - v čarnoku, kde sa za normálnych okolností nedá ani pohnúť, sa dalo jazdiť na kolieskových korčuliach. Na mieste, kde zvykne predávať svoje mliečne výrobky Vidovenecovie mamouka, som našiel jej vnučku Anitu. „Babke (má 86 r.) sme zakázali prísť predávať, aj ked ona veľmej chcela,“ vraví. „Naveky nás ochraňovala, teraz si ju musíme ochrániť my. No je to ťažké, lebo je veľmi tvrdohlavá...“ dodáva nakoniec so smiechom.

Vonku pri vstupnej bráne stojí Marika. Sedemdesiatka pomaly na krku, skromný tovar – kytičky, nová cibuľka, vajíčka - má položený na zemi. Prišla napriek prosbe oboch vnučiek, aby nikde nechodila. „Misela son sa pohnúť z domu, chíbu mi ľuďia,“ vraví cez rúško na tvári, „veď sa mi hádan nič planô ňeprihodí.“ Apropo, rúška...! To ma zarazilo hádam najviac. Na tvári ich malo iba zopár predávajúcich aj kupujúcich! Akoby sa tu v Čabe nebolo način pred koronavírusom chrániť! Nie tak, teta Žofka! Hotová mladica! Na rozdiel od Vidovenecovie mamouky má iba 84 rokov. Vzorne chránená - rúško na tvári, rukavice, roky predáva svoj skromný tovar na tom istom mieste. Máva vynikajúcu domácu mletú štipľavú papriku, ktorú si sama dopestuje aj vyrobí. „Akože ste tu, to sa ani kúštik nebojíte?“ pýtam sa jej. „Ďeže by son sa ňebála! Bojín! Ale z voľačoho žiť misíme!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„A čo vnučke, tie ván nevraveľe, aby sťe ostáľi doma?“ „Jáááj, vnučke, vnučke!... ťie sa roztrúseňie po svete, sama son ostála, sama,“ smutne odpovie. „A kto ván pomáha?“ pýtam sa do tretice. „Nuž, suseďia si pomáhame, ako vieme, aspon zaťiav, a poton ta zviďíme, čo buďe...“

Pochválim ju za výstroj, pripomeniem nah na seba aj naďalej takto merkuje a idem si kúpiť vitamíny - čerstvú zeleninu, ovocie, citróny, med, a pracem sa domov, späť do dobrovoľnej karantény. Cestou myslím nato, že všetko zlé býva aj na niečo dobré. Čo je dnes zlé, vieme všetci. A čo je dobré? Nuž ak nič iné, tak aspoň to, že pri pracujúcich rodičoch, keď sú mnohé babičky a vnúčence odkázané iba na seba (a je iné riešenie?), je veľmi pravdepodobné, že ich vzájomná pomoc a ochrana ešte viac zblíži a poteší. Babky sú šťastné, že môžu stráviť viac času so svojimi vnúčencami a sú naďalej potrebné (a veľmi!) a vnúčence zase majú radosť, že im babky napečú samé dobroty. Chcel by som veriť, že to platí pre väčšinu vnučiek a babičiek na celom svete... No ako vieme, nie je to tak. Žiaľ!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vlastne ani neviem, čo som týmto všetkým chcel povedať. Hádam iba toľko, aby sme vo zvýšenej miere merkovali na najviac ohrozených, lebo tí nám naopak, paradoxne, merkujú na tú najmladšiu a koronavírusom najmenej ohrozenú skupinu.

Pavol Žibrita

Pavol Žibrita

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Nie je ľahké byť Slovákom v Maďarsku...keď sa však motám medzi hrobmi predkov,zisťujem,že môj domov je tu - v Čabe. A ďalej to už poznáte... všade dobre,doma/v Čabe/ najlepšie.Čo nie vždy znamená, že aj najľahšie... Zoznam autorových rubrík:  Postrehy z MaďarskaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu